Kde môže Slovensko vybudovať nový zdroj rastu?

V poslednom blogu sme sa pozerali na to, čo robia Česko, Poľsko, Slovinsko a Estónsko inak ako Slovensko. Záver nebol, že Slovensko potrebuje úplne nový smer alebo dramatické zmeny. Skôr to, že veľká časť správnych priorít už existuje, no otázkou zostáva, či sa dokážu premeniť na fungujúci hospodársky model.

Ďalšia otázka preto znie: v ktorých oblastiach má Slovensko reálnu šancu vytvárať vyššiu pridanú hodnotu? Strategické dokumenty hovoria o transformácii priemyslu, mobilite, digitálnych technológiách, zdraví, udržateľnom využívaní zdrojov, výskume, inováciách a podpore zahraničných investícií s vyššou pridanou hodnotou. Na papieri teda Slovensko nechce zostať iba krajinou montáže a subdodávok. Rozhodujúce však nie je iba to, čo je napísané v stratégiách. Dôležité je, či sa podobné smerovanie prejavuje aj v reálnych investíciách, nových projektoch a vznikajúcich ekosystémoch.

Zatiaľ sa ukazuje niekoľko oblastí, kde sa stratégia a realita začínajú stretávať.

Prvou oblasťou je elektromobilita a batériový priemysel. Investície ako Volvo pri Košiciach, Gotion InoBat v Šuranoch alebo výroba elektrického Porsche Cayenne v Bratislave ukazujú, že Slovensko si chce udržať pozíciu automobilovej krajiny aj v ére elektrických vozidiel. Samotná výroba elektromobilov však ešte automaticky neznamená vyššiu pridanú hodnotu. Tá vznikne až vtedy, keď sa okolo veľkých závodov vytvorí sieť domácich dodávateľov, vývojových tímov, batériových technológií, softvéru, testovania a energetických riešení.

Druhou oblasťou sú špecializované automobilové komponenty a výskumno-vývojové kapacity. Menej medializované, ale z hľadiska pridanej hodnoty dôležité, sú projekty zamerané na vývoj brzdových systémov, hybridných modulov, mechatroniky, priemyselného dizajnu alebo komponentov pre elektromobilitu. Práve tu sa ukazuje, či Slovensko zostane iba miestom montáže, alebo sa bude viac zapájať do vývoja produktov a výrobných procesov.

Treťou oblasťou sú digitálne technológie, kyberbezpečnosť a umelá inteligencia. Projekty ako ESET Campus ukazujú, že Slovensko má aj domáce technologické firmy schopné budovať výskum, duševné vlastníctvo a medzinárodne predávané produkty. Tento typ rastu je odlišný od priemyselnej investície. Nevytvára tisíce pracovných miest vo výrobe, ale môže vytvárať vysokú hodnotu v softvéri, bezpečnosti, dátach a globálnych službách.

Štvrtou oblasťou sú drony, obranné technológie a dual-use riešenia. Vývoj batérií pre vojenské drony zo strany InoBat alebo rozvoj menších firiem v oblasti bezpilotných systémov a vesmírnych technológií naznačujú, že časť slovenskej technologickej základne sa môže napojiť aj na rastúci európsky dopyt po bezpečnostných a obranných riešeniach. V tejto oblasti však zatiaľ nejde o široký priemyselný ekosystém, ale skôr o vznikajúci potenciál.

Piatou oblasťou je energetika. Batériové úložiská, energetické riadenie, jadrové technológie a prípadne malé modulárne reaktory zapadajú do širšieho smerovania Európy k bezpečnejším a flexibilnejším energetickým systémom. Pre Slovensko by však bolo dôležité, aby nešlo iba o nákup zahraničnej technológie, ale aj o zapojenie domácich inžinierskych, vývojových a dodávateľských kapacít.

Spoločným menovateľom týchto oblastí je, že nadväzujú na existujúce silné stránky Slovenska. Elektromobilita využíva automobilový priemysel. Batérie a energetické riešenia nadväzujú na priemysel aj zelenú transformáciu. Kyberbezpečnosť a AI nadväzujú na domáce technologické firmy. Drony a dual-use technológie spájajú elektroniku, softvér, batérie, senzory a obranný dopyt. To je dôležité. Slovensko by nemalo hľadať nový rast v oblastiach, ktoré nemajú žiadnu väzbu na jeho existujúcu ekonomiku. Väčšiu šancu má tam, kde už existujú firmy, technické profesie, univerzity, dodávateľské reťazce alebo prvé úspešné projekty. Zároveň treba rozlišovať medzi investíciou, ktorá len modernizuje existujúci model, a investíciou, ktorá môže vytvoriť nový zdroj rastu. Nový závod na výrobu elektromobilov pomáha udržať slovenský automobilový priemysel. Vyššiu pridanú hodnotu však prinesie až vtedy, keď sa k nemu pridá vývoj, softvér, batériové riešenia, domáci dodávatelia a nové technologické firmy. Podobne batériová gigafactory môže byť iba veľkou výrobnou investíciou, alebo sa môže stať základom širšieho batériového ekosystému. Rozdiel bude závisieť od toho, koľko vývoja, know-how, dodávateľov a následných podnikateľských príležitostí zostane na Slovensku. Kľúčovým tak nie je to, aké veľké investície Slovensko priláka, ale to čo sa okolo nich vytvorí.

Ak okolo veľkých investorov vzniknú domáci dodávatelia, vývojové tímy, startupy, univerzitná spolupráca a exportovateľné produkty, môžu sa stať novými zdrojmi rastu. Ak zostanú izolovanými závodmi, budú síce dôležité pre zamestnanosť a export, ale slovenský ekonomický model zásadne nezmenia. Budúci rast Slovenska preto pravdepodobne nevznikne v jednej zázračnej oblasti. Nevznikne iba v batériách, iba v AI, iba v automobiloch ani iba v obrane. Väčšiu šancu má kombinácia oblastí, ktoré sa navzájom dopĺňajú: priemysel, energetika, digitálne technológie, batérie, automatizácia, bezpečnosť a výskum. Práve tam sa môže nachádzať nový zdroj rastu – nie v opustení priemyslu, ale v tom, že Slovensko z neho dokáže získať väčšiu časť hodnoty.