Adaptácia na klimatické riziká: téma, ktorú firmy podceňujú

V predchádzajúcom blogu sme sa venovali biodiverzite a prírodnému kapitálu. Hlavná pointa bola jednoduchá: príroda nie je iba kulisa ekonomiky. V mnohých oblastiach funguje ako infraštruktúra, ktorá pomáha zadržiavať vodu, chrániť pôdu, tlmiť extrémy, podporovať úrodu a udržiavať krajinu funkčnú. Zároveň však treba povedať jednu dôležitú vec.

Biodiverzita a ani znižovanie emisií nevyriešia všetky klimatické riziká. Zdravšia pôda, mokrade, lesy, zeleň alebo krajinné prvky môžu pomôcť zadržiavať vodu, znižovať prehrievanie územia a tlmiť niektoré dopady extrémov. No ak nad regiónom niekoľko týždňov stojí tlaková výš, neprší a teploty sú extrémne vysoké, ani pekná zelená krajina sama osebe problém nevyrieši. Preto je potrebné rozlišovať medzi ochranou prírodných funkcií a adaptáciou na klimatické riziká.

Mitigácia znamená znižovanie emisií, aby sa klimatická zmena ďalej nezhoršovala. Adaptácia znamená prípravu na dopady, ktoré už prichádzajú alebo sú veľmi pravdepodobné: horúčavy, sucho, prívalové dažde, povodne, požiare, výpadky infraštruktúry, problémy s vodou alebo narušenie dodávateľských reťazcov. Firma môže mať nízku uhlíkovú stopu a stále byť veľmi zraniteľná. Ak jej zaplaví sklad, prehreje výrobnú halu, zastaví dopravu alebo vypadne dodávateľ, jej nízke emisie a podpora biodiverzity jej v tej chvíli veľmi nepomôžu. Adaptácia je preto menej o tom, ako firma pôsobí navonok, a viac o tom, či dokáže fungovať v prostredí, ktoré je menej predvídateľné.

Adaptácia je investícia, ktorej hodnotu vidno až pri probléme

Keď sa firme darí, adaptácia na klimatické riziká často vyzerá ako zbytočný náklad. Retenčná nádrž, tienenie pracoviska, záložný dodávateľ, lepšie chladenie, revízia poistky, úprava areálu alebo krízový plán neprinášajú okamžitý zisk cez nový predaj. Nevyzerajú ako rastový projekt. Nedajú sa tak ľahko odprezentovať ako nová výrobná linka, nový produkt alebo nový zákazník.

Ich hodnota sa ukáže až vtedy, keď príde problém. Povodeň. Sucho. Horúčava. Výpadok dodávky. Požiar. Nízka hladina rieky. Obmedzenie železničnej dopravy. Príliš horúca výrobná hala. Zamestnanci, ktorí sa pre zaplavené cesty nevedia dostať do práce. Adaptácia je preto nevďačná investícia. Ak funguje, nič dramatické sa nestane. Ak chýba, firma zistí jej hodnotu až vtedy, keď už počíta škody.

Klimatické riziko sa mení na prevádzkové riziko

Klimatická zmena sa v podnikaní často spája s emisiami a reportingom. Lenže pre mnohé firmy budú dôležitejšie veľmi praktické otázky.

Bude mať firma dostatok vody?
Bude vedieť chladiť výrobu, sklad alebo dátové technológie?
Dostanú sa zamestnanci do práce počas povodne?
Dorazí materiál načas, ak budú obmedzené rieky, železnice alebo cesty?
Zvládne budova dlhšie obdobia horúčav?
Bude majetok stále poistiteľný za prijateľných podmienok?
Má podnik alternatívneho dodávateľa, ak jeden región zasiahne sucho, požiar alebo extrémne počasie?

Toto už nie sú abstraktné klimatické otázky. To sú otázky prevádzky, cash flow a schopnosti plniť zákazky. Extrémne počasie nemusí firmu zasiahnuť priamo, aby jej spôsobilo problém. Stačí, že zasiahne dopravnú trasu, dodávateľa, sklad, energetickú infraštruktúru alebo región, z ktorého firma odoberá vstupy.

Horúčavy nie sú len nepohodlie

Horúčavy sú dobrý príklad rizika, ktoré firmy často podceňujú. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide najmä o komfort zamestnancov. V skutočnosti môžu horúčavy ovplyvniť produktivitu, bezpečnosť práce, spotrebu energie, logistiku, návštevnosť prevádzok, kvalitu skladovania aj infraštruktúru.

Vo výrobnej hale môže extrémne teplo znižovať výkon ľudí a zvyšovať riziko chýb alebo úrazov. V obchode môže znížiť návštevnosť. V gastro sektore môže zmeniť správanie zákazníkov. V kanceláriách môže zvýšiť náklady na chladenie a zhoršiť koncentráciu. V logistike môže narušiť harmonogramy a zvýšiť tlak na chladiace kapacity. Horúčava nemusí zničiť budovu, aby poškodila biznis. Stačí, že ľudia pracujú pomalšie, zákazníci menej chodia, stroje a infraštruktúra sú viac zaťažené a energia na chladenie je drahšia.

Pri doprave je problém ešte viditeľnejší. Vysoké teploty môžu viesť k obmedzeniam železničnej prevádzky, pomalším vlakom alebo meškaniam. Nízke hladiny riek zase obmedzujú lodnú dopravu, pretože lode nemôžu byť plne naložené alebo sa náklad musí presúvať na cestnú a železničnú dopravu. Pre firmu to znamená jednoduchú vec: klimatické riziko sa môže prejaviť ako neskorší materiál, drahšia preprava alebo výpadok v dodávateľskom reťazci.

Voda: raz jej je málo, inokedy priveľa

Voda je jednou z najdôležitejších adaptačných tém. Sucho nezasahuje iba poľnohospodárov. Vodu potrebuje potravinárstvo, energetika, priemysel, stavebníctvo, logistika, dátové centrá, mestá aj zamestnanci. Nízke hladiny riek môžu obmedziť lodnú dopravu, zhoršiť chladenie v energetike alebo zvýšiť tlak na vodné zdroje.

Na druhej strane prívalové dažde a povodne môžu zaplaviť sklady, prerušiť dopravu, poškodiť zásoby, vyradiť technológie alebo znemožniť ľuďom dostať sa do práce. Pre firmu preto otázka nestojí iba tak, či má dosť vody na bežnú prevádzku. Dôležité je aj to, čo sa stane pri extréme.

Kde sa nachádzajú kritické technológie?
Je sklad v záplavovej oblasti?
Sú zásoby uložené tak, aby ich voda okamžite nezničila?
Existuje záložný spôsob dopravy?
Vie firma fungovať, ak sa časť zamestnancov nedostane do práce?
Má plán obnovy prevádzky po zaplavení, výpadku elektriny alebo prerušení dodávok?

Povodeň nie je len otázka škody na majetku. Môže byť aj otázkou prerušenia činnosti. A niekedy je pre firmu najväčší problém práve to, že ľudia, materiál alebo zákazníci sa jednoducho nevedia dostať tam, kam potrebujú.

Nie všetky firmy sú zraniteľné rovnako

Je dôležité povedať, že klimatické riziká sa netýkajú všetkých podnikov rovnako. Najpriamejšie ich pocítia poľnohospodárske, potravinárske, priemyselné, energetické, stavebné, logistické a turistické podniky. Tam môže extrémne počasie zasiahnuť vstupy, výrobu, dopravu, pracovné podmienky alebo samotný produkt.

Pri kancelárskych firmách, poradenských službách, IT firmách alebo administratívnych prevádzkach býva riziko často menej priame. Takáto firma nemusí riešiť úrodu, chladenie výroby ani nízku hladinu rieky. To však neznamená, že je úplne mimo rizika. Kancelárska firma môže čeliť vyšším nákladom na energie, horšiemu komfortu v budove, výpadkom dopravy, problémom s dochádzaním zamestnancov, výpadkom dátových služieb, prerušeniu práce pri extrémnom počasí alebo vyšším nákladom na poistenie budovy. Ak sídli v lokalite s rizikom povodne, prehrievania alebo slabou infraštruktúrou, klimatické riziko sa môže prejaviť aj tam.

Rozdiel je skôr v rozsahu. Pre priemyselný podnik môže byť klimatická adaptácia otázkou prežitia prevádzky. Pre kancelársku firmu môže byť skôr otázkou kontinuity práce, nákladov, komfortu zamestnancov a spoľahlivosti budovy. Preto adaptácia nemá vyzerať rovnako v každej firme. Dobrý adaptačný plán začína otázkou: kde sme naozaj zraniteľní?

Poistenie nemusí vyriešiť všetko

Mnohé firmy si môžu povedať, že na extrémne udalosti majú poistenie. To je dôležité, ale nestačí. Poistenie pomáha nahradiť časť finančnej škody. Nezaručí však, že zákazka nebude meškať, že dodávateľský reťazec zostane funkčný, že zamestnanci prídu do práce alebo že sa firma rýchlo vráti do normálneho režimu.

Navyše, ak sa niektoré riziká budú opakovať častejšie, poistný trh na to môže reagovať. Vyššie poistné, vyššia spoluúčasť, výluky z krytia alebo prísnejšie požiadavky na zabezpečenie majetku sa môžu stať súčasťou podnikateľskej reality. Klimatické riziko sa teda nemusí prejaviť iba ako škoda. Môže sa prejaviť aj ako drahšie financovanie, drahšie poistenie alebo horšia hodnota nehnuteľnosti v rizikovej lokalite. Pre banku alebo poisťovňu nie je dôležité len to, či firma mala v minulosti škodu. Dôležité je, či je vystavená riziku, ktoré sa môže v budúcnosti zhoršovať.

Adaptácia nie je len veľká infraštruktúra

Pri adaptácii si veľa ľudí predstaví hrádze, veľké nádrže, protipovodňové systémy alebo štátne investície. Tie budú v mnohých prípadoch potrebné. No pre firmy adaptácia často začína oveľa menšími rozhodnutiami. Môže ísť o tienenie pracovísk, lepšie vetranie a chladenie, zelené prvky v areáli, retenčné nádrže, priepustné povrchy, úpravu skladovania, presun citlivých technológií mimo záplavové riziko, revíziu poistiek, záložných dodávateľov, krízový plán alebo flexibilnejší pracovný režim počas extrémov.

Dôležité je, aby firma nečakala na dokonalý klimatický model. Prvým krokom môže byť jednoduchá mapa zraniteľnosti: ktoré budovy, ľudia, technológie, dodávatelia, dopravné trasy a vstupy sú citlivé na teplo, vodu, sucho, povodne, požiare alebo výpadky infraštruktúry. Až potom má zmysel riešiť, ktoré opatrenia majú najlepší pomer ceny a prínosu. Nie každé riziko treba vyriešiť okamžite. Nie každé opatrenie sa oplatí. No firma by mala vedieť, ktoré riziká sú kritické a ktoré môže prijať.

Prečo firmy adaptáciu odkladajú

Firmy adaptáciu často odkladajú nie preto, že by boli nezodpovedné. Odkladajú ju preto, že súťaží s inými investíciami. Nový stroj zvýši kapacitu. Marketing môže priniesť zákazníkov. Digitalizácia môže zlepšiť procesy. Adaptácia často „iba“ zníži pravdepodobnosť alebo dopad problému, ktorý možno tento rok ani nepríde.

To sa horšie predáva pro tvorení rozpočtu. Lenže práve v tom je jej podstata. Adaptácia je podobná poisteniu, údržbe alebo kybernetickej bezpečnosti. Ak funguje, nikto ju veľmi neoslavuje. Ak chýba, všetci sa pýtajú, prečo sa neriešila skôr. Preto by firmy nemali adaptáciu vnímať ako jednorazový ESG projekt. Skôr ako súčasť riadenia rizík a kontinuity podnikania.

Adaptácia ako konkurenčná výhoda

Pripravená firma nemusí mať najnižšie náklady v každom bežnom roku. Môže však mať nižšie výpadky v krízových obdobiach. A to je rozdiel, ktorý môže rozhodovať. Ak konkurentovi stojí výroba pre prehriatu halu, zaplavený sklad alebo výpadok dodávateľa, pripravená firma môže plniť zákazky ďalej. Ak má lepšie dáta o rizikách, môže mať dôveryhodnejšiu pozíciu voči banke, poisťovni alebo veľkému zákazníkovi. Ak vie ukázať, že rozumie svojim zraniteľným miestam, nepôsobí ako podnik, ktorý čaká na prvú veľkú škodu.

Adaptácia preto nemusí byť iba obrana. Môže byť aj konkurenčná výhoda. Nie preto, že dobre vyzerá v ESG reporte. Ale preto, že znižuje výpadky, zlepšuje predvídateľnosť a chráni schopnosť firmy fungovať.

Najdrahšia adaptácia je tá, ktorá príde až po škode

Klimatické riziká sa nebudú prejavovať rovnako vo všetkých firmách. Niektoré zasiahnu priamo, iné nepriamo. Niektoré podniky budú riešiť vodu, iné teplo, ďalšie dopravu, poistky, dodávateľov alebo pracovné podmienky. Spoločné však bude jedno: extrémne počasie sa čoraz viac stáva prevádzkovou otázkou.

Firma nemusí mať vlastné emisie vysoké na to, aby ju zasiahlo sucho. Nemusí byť poľnohospodárom, aby pocítila drahšie potraviny a tlak na mzdy. Nemusí vlastniť loď, aby ju ovplyvnili nízke hladiny riek. A nemusí sídliť pri rieke, aby jej povodeň zastavila zamestnancov alebo dodávky. Adaptácia preto nie je priznanie porážky. Je to príprava na realitu, v ktorej sú extrémy častejšie, drahšie a horšie poistiteľné.

Najdrahšia adaptácia je tá, ktorá sa začne až po škode. Vtedy už nejde o plánovanie. Ide o záchranu.